Aj veľké deti potrebujú dotyk

18.10.2016 15:39

Na stretnutiach pri masáži s mamičkami často zdôrazňujeme, aby masáž a umenie dotyku využívali počas celého spoločného života so svojimi deťmi. Dotyky v rodine pomáhajú udržiavať vzájomnú blízkosť a dôveru. Na kurzoch som neraz zažila aj prítomnosť staršieho súrodenca, ktorý hoci nemal vlastnú skúsenosť s masážou, nikdy nezostal nezaujatý, akokoľvek sa ostýchal na začiatku. Samotná masáž vytvára takú magickú atmosféru, ktorá dieťa vtiahne a upokojí, aj keď nie je súčasťou masírujúcej skupiny. Preto o masáž často požiada doma, alebo priamo v skupine.

Deti do 12 roku života vo zvýšenej miere využívajú hmat a tiež pohyb pri skúmaní sveta. Potrebujú cítiť a zažiť, nielen vidieť a počuť.  Deťom preto nestačí počuť, že ich ľúbime, mali by sme im to dokazovať svojou úprimnou pozornosťou, záujmom a tiež dotykom. Takto sa nám oveľa skôr podarí otvoriť ich srdiečka. Rovnako, ak ich chceme pochváliť, alebo povzbudiť a slová spojíme s dotykom, budú našim slovám viac veriť. Dieťa si dotyk spája s pozornosťou. Je preto v našom záujme sa ho naučiť správne používať.

Deti rastú a z bezbranných novorodencov plne odkázaných na pomoc dospelých sa postupne stávajú samostatné bytosti. To ale neznamená, že strácajú potrebu dotyku a sociálneho kontaktu. Obdobie prvých deviatich mesiacov života je ideálne na zaradenie masáže ako spoločného rituálu. Na masáž ale nikdy nie je neskoro. Čím neskôr však s masážou začneme, o to viac trpezlivosti budeme potrebovať, aby sme dieťa naučili prijať intenzívny dotyk a sústrediť pozornosť na svoje telíčko, nie na vonkajšie prostredie.

Tak ako v prvých mesiacoch života aj v staršom veku nám vyživujúci dotyk pomôže usmerniť pozornosť dieťaťa do svojho vnútra, na svoje telo a pocity v ňom. Dieťa tak nestráca schopnosť žiť v spojení so svojim telom.  Ak budete masáž vykonávať správne, dieťa sa pri masáži naučí veľmi efektívne uvoľniť nahromadený stres. Väčšina masírujúcich rodičov má skúsenosť s tým, že dieťa, ktoré „nemá svoj deň“, si masáž vypýta. Hlavne, ak už malo pozitívnu skúsenosť v minulosti. Niekedy sa dokonca stáva, že dieťa uvoľní nahromadené emócie a bude sa potrebovať vyplakať, či vyrozprávať.  No a nie zriedka dieťa ponúkne masáž aj svojim rodičom, keď cíti, že ju práve potrebujú.

Súrodenecká rivalita

Ak máte v rodine novorodenca a staršieho súrodenca, neváhajte využiť masáž ako spoločný rituál na prijatie nového člena rodiny a zmiernenie súrodeneckej rivality. Staršiemu súrodencovi masážou  dodáme chýbajúcu pozornosť a blízkosť, ktorú prirodzene stratil príchodom toho mladšieho.

Staršie dieťa si postupne buduje vzťah so svojim súrodencom, no v prvom rade si musí zvyknúť na to, že je tu a stáva sa členom rodiny, ktorý vyžaduje najviac pozornosti, je krehký a pre toho staršieho často „nedotknuteľný“. Staršiemu dieťaťu už prirodzene nemôžeme dopriať toľko blízkosti, no masáž môžete dopriať obom deťom. Masáž sa tak stane aktivitou, ktorá naše deti spája, lebo si ju môžu užívať rovnako, dokonca si ju môžu užiť aj navzájom.

A tak môžeme zájsť aj ďalej. V prípade, že starší súrodenec prejaví úprimný záujem dotýkať sa alebo masírovať mladšieho, neodopierame mu to a naučíme ho, ako sa môže dotýkať krehkého telíčka primerane jeho veku. Dieťa tak na vlastnej koži precíti osobnosť svojho mladšieho súrodenca, bude mu lepšie rozumieť a naučí sa s ním neverbálne komunikovať.

Deti si prirodzene dobre rozumejú. Starší radi skúmajú a mladší súrodenci často obdivujú svojich starších členov rodiny. Nesmieme však medzi nimi budovať múr v záujme chrániť toho mladšieho. Nechajme ich zažívať jeden druhého.

Otvorená komunikácia a prehlbovanie dôvery

Dieťa, ktoré rastie a osamostatňuje sa, má kopec vlastných zážitkov a s nimi spojené emócie. Prežíva stále viac a viac času bez rodičov a učí sa zvládať vlastné emócie. O niektoré zážitky sa ľahko podelí s rodičmi, alebo súrodencami, niektoré si nechá z rôznych dôvodov pre seba. Práve rituál masáže nám ale pomáha vytvoriť atmosféru blízkosti, prijatia a dôvery.

Na otvorenie detského srdiečka v takej atmosfére často postačí aj masáž nožičiek, alebo dlaní. Dieťa začne rozprávať samé, alebo nám jednoduchšie zodpovie naše otázky, ktoré mu za iných okolností môžu byť nepríjemné. Už samotné spojenie našich rúk a telíčka nášho dieťatka nám veľa prezradí a dokáže nás viesť k porozumeniu jeho potrieb, alebo prežívania a naopak.

Dotýkame sa s rešpektom

Dôležité však je dotýkať sa s rešpektom. Teda nikdy nie proti vôli dieťaťa. Dotýkame sa preto len vtedy, keď nám to dieťa dovolí a dotýkame sa len tých časti tela, ktoré si samé vyberie. Je to veľmi dôležitý aspekt na budovanie vzájomného rešpektu a dôvery a tiež rešpektu voči vlastnému telu.

V každom momente, kedy dieťa prejaví nepohodu alebo odmieta intenzívny dotyk, musíme rešpektovať jeho pocity a rozhodnutie. Dieťa, ktoré pozná zdravý a láskyplný dotyk rešpektujúci jeho potreby, sa bude s láskou o svoje telo starať aj v dospelosti. Nechajme sa preto viesť a naslúchajme signálom – verbálnym aj neverbálnym. Dieťa tak naučíme správne rozhodovať o svojom tele.

Masáž jednoducho prispôsobíme veku

Obdobie lezúňov patrí medzi najväčšie výzvy pre masáž. Dieťa odmieta ležať na chrbte. Naplno objavilo radosť z pohybu a spoznávania vonkajšieho sveta. Ak vytrváte masírovať aspoň občas, alebo vybrané časti tela, dokážete regulovať jeho zameranie a pomôže vám to pri uspávaní. Pri masáži používame hry, pesničky a riekanky. Kým dieťa presmeruje pozornosť z vonkajšieho sveta, môžeme použiť hračky, alebo iné pomôcky.

V batoľacom období sa dieťa pomaly, ale iste začína osamostatňovať. Učí sa prijímať aj odmietať. A využije každú príležitosť, aby si to vyskúšalo. Ani masáž nebude výnimkou. Rituál masáže môžeme obohatiť o dotykové hry – hravou formou opisujeme masážne hmaty, alebo kreslíme na telo obrázky podľa želania detí. Využívame pritom obrazotvornosť  pri kreslení na telo a básnické črevo pri skladaní rýmov. Niektoré hmaty – hlavne na končatinách –budeme musieť prispôsobiť novej veľkosti. Pomôžeme si rozdelením hmatov na časti alebo masírovaním väčšou plochou rúk.

Dieťa v predškolskom aj školskom veku už má vymedzenú nezávislosť a opäť sa rado nechá pomasírovať v kľudnej atmosfére. Dokonca si rado vyskúša rolu malého dieťaťa s potrebou maznať sa s rodičmi. Masáž sa tak opäť môže stať rituálom s vybranou hudbou, miestom  a atmosférou. Dokonca môžeme začať používať aj vône. Dieťa však začína byť citlivé na niektoré časti svojho tela a začína sa ostýchať. Jeho ostych plne rešpektujeme.

Pubertálne obdobie je charakteristické vysokou precitlivenosťou. Dieťa môže preferovať masáž chrbta alebo tváre a bude sa vedome vyhýbať niektorým častiam tela. Pre otvorený rozhovor počas masáže môže byť jednoduchšie, ak sa dieťa nebude pozerať do našich očí. Ponúkame mu preto masáž, pri ktorej môže ležať na bruchu, alebo sedieť chrbtom k nám.

Správne používanie dotyku a dotykových terapií spája rodinu, pomáha deťom získať dostatok zdravého sebavedomia a pohodlia vo vlastnom tele a podporuje otvorenú komunikáciu v jednotlivých životných etapách.

Text a fotografie: Jana Bobulová, CIMI

www.masazedojciat.sk

Článok bol uverejnený v časopise Dieťa 9/2016

Použitá literatúra: Vimala McClure: INFANT MASSAGE – A handbook for loving parents, Vydavateľstvo: Bantam Books. 2000